VÝŠKOVÉ HOROLEZECTVO NA SLOVENSKU

ANNAPURNA
8091 m.


Detail snímkov


ANAPURNA SOUTH FACE INTERNATIONAL EXPEDITION - 8091 m. ( 2.pokus )

Vladimír ŠTRBA


ANNAPURNA TEAM
Čo je to Boningtonova cesta na Annapurnu
Kto je Sir Chris Bonington
Pôsobenie Slovákov na Annapurne

FOTOGALÉRIA Annapurna 2005 ( 199 fotiek )

19.3.
Odchod z Holíča do Hodonína a rýchlikom do Warzsawy

20.3.
Warzawa - Amsterdam

21.3.
Amsterdam - Sharaya - Kathmandu

22.3.
Kathmandu

23.3.
Kathmandu

24.3.
Kathmandu. Ministerstvo.

25.3.
Odchod z KTM do Pokhari

26.3.
Odchod z Pokhari do dedinky Najapul. Peší pochod do Shauli Bazar

27.3.
Shauli Bazar - Chumrung

28.3.
Chumrung - Himalaya Lodge

29.3.
Himalaya Lodge - treking Annapurna BC

30.3.
S Piotrom sem boli obzrieť BC Všade je veľa snehu. Minulého roku tu bola lúka a dnes je tu skoro meter snehu. Podvečer dorazili aj Piot Morawski a Marcin Miotk ( plus jeho priateľka Monika )

31.3.
Náš styčný dôstojník nejako nezvláda zimu a tak sa s nami rozlúčil a odchádza do KTM. Počas celého dňa sa koordinuje preprava materiálu cez ľadovec.

1.4.
Padlo niekoľko prvoaprílových žartov ( typu styčák sa vrátil ) Všetci sme sa presunuli na miesto našeho BC. Každý sa snaží ako tak udomácniť vo svojom stane Počasie je veľmi podobné z minulého roku. Ráno modrá obloha, veľmi teplo, okolo 13 hodiny sa zatiahne a sneží.

2.-3.4.
sme všetci v BC . Odchádza Piotrov priateľ a Monika

4.4.
Piotrovia ( Pustelnik a Morawski ) odchádzajú postaviť ABC vo výške cca 5000 metrov.

5.4.
Ja s Marcinom ideme tiež do ABC. Dolný ľadovec je oproti minulému roku značne zmenený a značne k lepšiemu. Zatiaľ tam nie je veľa trhlín. Celý deň je strašný úpek. Mam pocit, že som na Sahare a nie v Himalájách. Do ABC prichádzame totálne dehydrovaný. V tento deň Piotrovia prešli cez horný ľadovec a podarilo sa im natiahnuť aj prvých 100 metrov fixov smerom do sedla kde bude stáť 1T ( 6000 metrov ).

6.4.
Z Marcinom berieme 500 metrov fixov. O 13:00 nás zastihne hustá hmla na mieste kde včera skončili. Zložíme lana a ideme dole. Po 50 metroch nadol na mieste štandu fixu. Preletela vedľa nás menšia lavinka, ale za 5minúť sa pustila riadna a míňala nás možno o 1 meter. Ešte že sme akurát boli na štande … Prvýkrát som bol tak blízko lavíny, ktorá bola už riadne rozbehnutá.

7.4.
Z Marcinom oddychujeme a Piotrovia idú ďalej potiahnuť tých 500 metrov čo sme včera nechali hore. Dostali sa 200 pod sedlo. To je signál pre nás s Marcinom aby sme sa zbalili tak, že budeme zajtra spať v 1T. Minulého roku sme 1T postavili až 19.4. Vyzerá to super …

8.4.
Všetko je inak. V noci fúka vietor a riadne sneží, tak nie hore ale ideme dole. Po stehná v snehu a pri skoro nulovej viditelnoti. Preventívne sme sa všetci naviazali na lano. Tretí krát v živote som zažil statickú elektrinu na horách. Museli sme zostupovať v miernom predklone, pretože keď sme boli vystretí, tak akokeby som mal na hlave čiapku s pripináčkami.
Za štyri hodinky sme v relatívnej pohode zostúpili do BC. Tu je ešte viac snehu ako hore. Smola.

9.4.05
Ešte aj dnes pripadal a stále sneží. Už aj stany dostávajú zabrať. Ten môj už aj musím zašívať a každú chvíľu odhadzovať sneh. Je zima a chladno.

10.4.05
Konečne slniečko. Posledné dva dni už tá vlhká vliezavá zima mi išla pekne na nervy. Vysušili sme si všetky veci. Spáchali hygienu. Okolo jednej znenazdania prišiel víchor a zhodilo nám náš „spoločensko-jedálenský“ stan.
Ihneď sme všetci museli okolo toho lietať.

11.4.05
Idem s Marcinom do ABC. Je veľa snehu. Šerpovia si idú svojou cestou cez tristo metrov vysokú skalnú stenu, ktorá je okrajom ľadovca. Celé to musia jumarovat. Neviem prečo, ale ľadovca sa boja ako čert svätenej vody. V ABC sú všetky stany zasypané. Hrúbka snehu na stanoch je tak do jedného metra. Jeden – teda náš je totálne zničený. Nosičov posielame dole a s Marcinom spíme v Piotrovom stane.

12.4.05
Sušíme veci zo stanov a staviame náhradný, ktorý má stáť ale až v druhom tábore. Už okolo druhej hodiny prichádzajú Piotrovia. Zajtra ideme všetci do 1T.

13.4.05
Všetci sme vyrazili z úmyslom výjsť a postaviť 1T. Ráno bolo pekne mrazivo jasno. Až tak mrazivo, že som to cítil na prstoch ľavej nohy. Celý čas som s nimi musel hýbať. Po príchode na miesto začiatok fixných lán, sme začali hľadať dva zbalené ruské stany, ktoré tam boli odložený z predchádzajúceho fixovania. Po hodine kopania, sme už mali značne veľkú jamu a stany nikde. Z nevôľou zisťujeme, že v týchto miestach spadlo cca 2 metre snehu a sú viditeľné lavínové dráhy. Asi nám stany trocha posunulo smerom dole. A nemáme šancu ich nájsť. Za dva dni sme prišli o tri stany. Je o veľmi nepríjemné. Už si nemôžeme dovoliť prísť ani o jeden. Čo si osobne neviem predstaviť. Pretože, so skúsenosťami z minulého roku, vieme čo nás môže ešte postihnúť v prvom a druhom tábore. Takže máme problém … Je to síce riešiteľné, ale vážne. Teda na polceste medzi ABC a 1T, staviame stany, ktoré majú byť do 2T.

14.4.05
Za pekného rána vysušíme a zbalíme stany a asi tak okolo deviatej hodiny vyrážame do 1T. Do sedla treba ešte potiahnuť cca 250 metrov fixov, aby bola ceste relatívne bezpečná. Vykopávanie fixov z hlbokého snehu, nás značne zdržuje. Asi o jednej hodine sme už na mieste odkiaľ treba potiahnuť už nové laná. Začína padať hmla a s Piotrom máme trocha orientačný problém, do ktorého žľabu sa máme pustiť. Ja tvrdím, že do toho, ktorý je viac napravo. Až do polštvrtej nám trvalo, kým sme doliezli až na jeho koniec. Celý žľab bol vysoko lavínozny. Na jeho konci vyliezame v hustej hmle na ostrý hrebeň. S Piotrom sme trocha dezorientovaný. Ani trocha sa nám to nepozdáva, na miesto, kde sme mali minulého roku postavené štyri stany.

Vraciame sa späť na miesto, kde sme sa rozhodovali, ktorý žľabom hore. Je už päť hodín ale aj tak skúšame ešte druhý žľab.

O pol siedmej ( o siedmej je už tma ) nám chýba ešte asi 50 metrov. Už pri čelovkách doliezame hore. V pravidelný intervaloch na seba púšťame „menšie“ doskové lavínky z čerstvého snehu. Od tretej hodiny intenzívne sneží. Niekoľko krát sa stalo, že nás lavinka podmietla a pritom sme sa niekoľko metrov vždy „zošuchlo“ nižšie. Je značná zima, tma a sneženie, robí situácia celkom „dramatickú“.

Ani tu nevidíme miesto na stany. Rýchle sme sa rozhodli pre zostup na miesto odkiaľ sme ráno vyrazili. Okolo 22:00 staviame stany a rýchlo zaliezame do nich.

15.4.05
Spali sme celú noc ako zarezaný. Predchádzajúci deň bola fakt riadna zaberačka. Ráno sme čo to posušili a zbalili stany Naši výškový nosiči prišli z ABC už okolo deviatej hodiny. Zobrali jeden stan a po včerajších fixoch vyšli do sedla kde ho aj postavili.

My sme všetci za hodinku zišli do ABC. Po krátkej „porade“, sme skonštatovali:
1. v ABC už skoro nemáme žiadne potraviny
2. podľa hlásenia má až do 19.4. byť zhoršené počasie
3. výstup do 1T v momentálnej chvíli nemá význam – nieje tam ani meter fixných lán na potiahnutie smerom do 2T
4. Piotrovi trocha včera primrzli prsty a tak by bolo pre neho lepšie zísť dolu k doktorovi

16.4.05
Predsa sme sa len ráno rozhodli všetci zísť dolu do BC. Dolu to išlo veľmi rýchlo. Vedel by som si to predstaviť aj na lyžiach. Prechod cez ľadovec už nebol taký jednoduchý, ako keď sme išli hore. Pootváralo sa množstvo trhlín a roztopený sneh odryl ľad a skalnatú suť. Presne na obed sme už v BC

Doktor sa pochválil, že 13-teho mal narodeniny, a tak vytiahol NAPOLEONA, ktorého priniesol až z Poľska.

Piot došiel z veľmi nepríjemnou správou, že naši dvaja šerpovia Rita a Navang nechcú pracovať, teda vynášať veci hore do táborov. Rita je mladý a neuveriteľne silný Šerpa a Navang je starší a veľmi opatrný človek „skoro všetko je pre neho very dangerous“. V minulosti pôsobil niekoľko krát ako sirdar nosičov na veľkých expedíciách zväčša na Everest. Tu si „trocha“ pomýlil svoje postavenie a stále sa protirečí Piotrovi ktorý je „Leader expedície“. Všetci sme z toho prekvapení, pretože nechápeme čo to má znamenať, keďže toto je ich práca, za ktorú sme im zaplatili nemalé peniaze ( 4000 USD ).

Spoločne špekulujeme ako to vyriešiť. Podľa pravidla „ráno múdrejšie večera“, to nechávame na zajtra. Budeme to riešiť telefonátom do agentúry a potom sa uvidí.

17.4.05
Ráno je síce pekne ale oblakov je podstatne viac ako inokedy. Rozhodli sme sa premiestniť všetky stany z ľadových kôp na trávu. Trvalo nám to až do obeda. Už okolo 11:00 sa obloha zatiahla a začalo aj seriózne hrmieť. Až do 19.4. máme ohlásené zlé počasie. Cez internet dostávame pravidelne predpoveď počasia zo Švédska, kde meteorologická služba poskytuje takéto informácia. Predpovede sú vcelku dosť presné. So šerpmi sa všetko urovnalo a je to OK. Nikde sme nemuseli telefonovať a samoreflexia u šerpov veľmi rýchlo našla správnu cestu. Ale aj tak nedokážem pochopiť ich včerajší skrat.

18.4.05
Šerpovia išli do ABC. Hneď od rána sme už tretí krát sťahovali našu kuchyňu. Ale tentoraz sme ju už konečne postavili na tráve ( teda bez snehu ). Každý sme spáchali osobnú hygienu. Kuchár aj pomocníkom sa vrátili z doliny, kde boli podkupovať nejaké potraviny, ktoré už začali v kuchyni evidentne dochádzať. Poobede som si čítal v stane knihu, pri ktorej som na hodinu zaspal.

19.4.05
Dnes sme sa presunuli do ABC. Ráno už bola po tretíkrát za sebou praženička na cibule a šunčičke. Človek kuchára raz niečo naučí a potom si myslí, že to budeme jesť stále. Asi po hodine pochodu praženička na prepálenom oleji už robí svoje. Žalúdok dostáva „kapky“. Zisťujem, že blbo je iba mne. Dám si jedno jabĺčko ale aj tak mam žalúdok solídne vytrasený. ABC je bez poškodenie a tak hneď každý zaujme svoje miesto v svojo spacom vaku.

20.4.05
Budíček o 4:00, ale aj tak zo stanou odchádzame až okolo pol šiestej. O desiatej mam toho plné zuby. Žalúdok ako po opici. Od praženici na prepálenom oleji je už síce dosť ďaleko, ale aj tak…. Dosť. Otáčam sa späť do ABC. V takomto stave by som o 1T došiel ako „vygrcaný rezanec“, ak by som došiel. Začínala padať hmla a dúfam, že ostatní stihli zaregistrovať že sa otáčam. V ABC nie je vysielačka. Ale mam so sebou satelitný telefón, tak píšem SMS Piotrovi, že som sa otočil. Pre svoje svedomie to dupľujem s Piotrovim asistentom v Lodži, aby mu vyslal takú istú správu.

Piotrovia a Marcin došli do 1T a tu z hrôzou zistia, že naši šerpovia si posledne uľahčili vynášku a vrecužka s potravinami si zložili niekde na polceste odložili. V 1T nie je ani omietka. Iba jeden plynový varič s dvoma bombami.

Doktor z BC v momente „vyháňa“ šerpov do ABC, aj keď majú mať oddychový deň.

Až o 20:00 prichádzajú šerpovia do ABC a hneď sa cez donesenú vysielačku kontaktujem do doktorom ale aj s Piotrom, ktorý si až v tomto momente zapol satelitný telefón a dostal moju SMS. Dohovárame sa, že si ak sa budem dobre cítiť tak ráno vyrazím do 1T alebo si dám ešte deň pauzu a prídem hore o deň. Doktor mi preventívne niečo naordinoval.

21.4.05
Ráno skoro všetci pri vysielačkách dostávame „šokové“ informácie. Náš pomocník kuchára ASHOK, ( bol tu snami aj minulý rok ), od večera má veľké a silné bolesti v podžalúdkovej oblasti. Doktor spolu s kuchárom JAGATom strávia s ním celú noc. Doktor Alek skúša všetko možné čo sa dá, ale žiadne lieky ani injekcie mu nepomáhajú a chlap očividne začína pred ich očami „odchádzať“. Ráno schádzam hneď dole aj so satelitným telefónom, aby doktor mohol komunikovať so „svetom“. Piot z 1T zatiaľ vola agentúru a žiada ju o vrtuľník v prípade „najvážnejších komplikácií“. Tesne pred mojím príchodom do BC, vrtuľník skutočne prilieta a ASHOKA berie so sebou do nemocnici v KTM. Tam je za necelú trištvrte hodinu. Uf dopadlo to dobre …. Chalani v 1T prestavujú a trocha viac zakopávajú dva stany ktoré tam už stoja. To je robota na celý deň.

22.4.05
Tento deň si dám oddych a rozmýšľam čo ďalej. Ak sa vyberiem na druhý deň hore, tak kým sa za dva dni dostanem do 1T budú chalani aj schádzať dole. A tak po dohode s Piotrom ostávam v BC a počkám kým zídu dolu a hore pôjdem deň pred ich odchodom do ABC. V BC nič nové. Akurát kuchár a zástupca agentúry v jednej osobe zišiel do nižších lodgíí zháňať nejakú náhradu za odtransportovaného Ashoka.

V 1T sa im podarilo natiahnuť prvých 250 fixov. Oproti minulému roku tentokrát ťahajú cestu trocha viac vpravo. Cesta je relatívne bezpečná, ale aj tak je neustále ohrozovaná prachovými lavínami, ktoré pravidelne padajú dolu žľabom.

23.4.05
Chalani hore potiahli ďalších 250 metrom. Takže dokopy je to už 500 metrov fixov do 2T. Keby bola viditeľnosť vydržala ešte aspoň ďalšie dve hodiny, iste by potiahli ešte nejakú ďalšiu stovku. V BC sme sa s doktorom Alexom vybrali do trekingového Annapurna BC na prechádzku, ale hlavne dokúpiť nejaké pivko na zlepšenie kalorickej pestrosti našej stravy. Žľab ktorým zvyčajne zostupujeme z našej morény na ľadovec sa vysypal kamennou lavínou dosť veľkého rozsahu. A tak pri zostupe pozeráme na každú skalu nad sebou.

24.4.05
V 1T bola viditeľnosť skoro nulová a tak sa chalani ( Piotrovia a Marcin ) rozhodli pre urýchlený zostup až do BC. Dva dni počas ktorých natiahli 500 metrov fixov im dalo poriadne zabrať. Do BC dorazili okolo tretej hodiny. Hneď som im pogratuloval k výkonu a následne ponúkol domácou marhuľovicou. Piot sa hneď vyzvedal o podrobnostiach okolo našeho pomocníka Ashoka, ktorého 21.4. transportoval do Kathmandskej nemocnici. Večer sme trocha posedeli pri pivku, ktoré sme včera kúpili v lodgy ( trekingovej Annapurna BC ).

25.4.05
Všetci sme v BC. Každý oddychuje a venuje sa osobnej hygiene .

26.4.05
Všetci sme v BC. Chalani zišli do trekingovej Annapurna BC na pizzu a pivko.

27.4.05
S Marcinom sme s presunuli do ABC

28.4.05
Ráno sme vyrazili do 1T, ale už okolo deviatej hodiny začalo husto snežiť. Za takého sneženia sme sa po dohovore s Piotrom Pustelnikom, ktorý práve vystupoval s Morawskim a doktorom do ABC, dohodli, že sa vrátime späť do ABC.

29.4.05
Ráno som mal žalúdočné problémy a tak Marcin odchádza so šerpami do 1T sám. Pre hlboký sneh, ktorý napadol včera im to trvá skoro celá deň. Do 1T prichádzajú až niečo po štvrtej hodine. Obidva stany sú kompletne zasypané snehom. Ale nával snehu vydržali.

30.4.05.
Už o piatej hodine ráno spolu s Piotrami sa presúvame do 1T. Počas celého dňa bola vysoká oblačnosť a slniečko ani raz neprešlo cez oblaky. Marcin aj so šerpami sa pokúsili vyniesť niekoľko 100 metrov fixných lán vyššie ale po dvoch hodinách borenia sa v sypkom hlbokom snehu ( tzv. vajcovom snehu ) sa otáčajú späť do tábora

1.5.05
S Marcinom ostávame v 1T a Piotrovia natiahli ďalších 150 metrov fixov až do 6600 metrov. Do tábora sa vrátili riadne premrznutý

2.5.05
S Marcinom vynášame 200 metrov lán na koniec fixov. Husté sneženie spôsobuje padanie lavín, ktoré naberajú na intenzite a tak sa preventívne radšej otáčame. Lavínky ktoré padajú vo výstupovom žľabe nie sú až tak nebezpečné ako by sa mohlo zdať. Pokiaľ sú do výšky kolien a vidieť ju prichádzať, tak sa na ten „slabší“ nápor dá bez problémov pripraviť. A pri hustom snežení dostávajú ale lavínky silnejšiu intenzitu. S Marcinom sme si cez vysielačky podávali informácie o tom aká sa práve spúšťa a ako sme ju na fige prečkali. Ale jednu lavínu ohlasoval „pozor ide veľká“. Ešte že som bol akurát na štande ( teda na mieste kde bolo fixné lano ukotvené snežnou skobou ). V predklone som si rukavicami chránil tvár, ale aj tak som cítil ako sami prachový sneh dostáva do úst a nosa. Na tele som cítil že masa snehu ma celkom prekryla a prevalila sa cezo mňa. Po tomto zážitku som zložil všetok materiál ktorý som mal vyniesť ešte asi 100 metrov vyššie na štande a hneď som začal zlanovávať do 1T.

3.5.05
Ráno vyrážajú Piotrovia už aj so stanom pre 2T. Vo výške 6900 metrov sa im podarilo nájsť miesto pre druhý tábor. Miesto je viac vpravo a o 100 metrov vyššie ako minulú rok. Piotrovi Morawskemu sa podarí spadnúť do snehom prekrytej trhliny. Pustelnik ho istil, takže to prešlo bez ujmi na zdravý. Pri návrate sa obaja tvárili veľmi spokojne.

4.5.05
Na miesto prespania s Marcinom v 2T pre žalúdočné ťažkosti ( ktoré sa mi opakujú už 4x ) schádzam až do BC. Piotrovia a Marcin cely deň oddychujú v prvom tábore.

V BC s doktorom analyzujeme čo mi opätovné spôsobujú žalúdočné problémy. Ako jediné a najviac pravdepodobné je to voda, ktorú získavame zo snehu. V týchto výškach má takto získaná voda podobu destilovanej vody, ktorá z tela odbúrava všetky potrebné minerály a v žalúdku spôsobuje nerovnovážny stav, ktorý vyvoláva nepríjemné stavy. Tabletkami sa to hneď sa snažíme napraviť. V BC ostávam až do príhodu chalanov.

5.5.05
Ráno vyrazili do 2T s úmyslom prespať a pokúsiť sa na druhý deň dosiahnuť najvyššie miesto z minulého roku. O druhej hodine sa námozval Marcin Miotk, že na Piotra Pustelnika vyletel kus ľadu a má rozbitú hlavu. A skutočne po chvíli sa ozval aj Piot. Má 4 cm tržnú ranu. Ľad mu pristal na hlave akurát v momente keď na hlave neml prilbu. Ale jeto tvrdý chlap.O 16:00 stojí 2T !!! Chalani mu to večer ošeria

6.5.05
Ráno je opäť všetko v oblakoch. Chalapi z dvojky potiahli fixi, ktoré sa nachádza 50 metrov od miesta kde sa nachá materiál z minulého roku. Teda do výšky 7150 metrov. To je super. Môj zdrvotný stav je opäť OK. Už sa teším hore.

7.5.05
Ráno o osmej hodine začala trojica zostupovať až do BC. V zákldnom tábore sa objavili až tesne před zotmením. Kuchár nás prekvapil pečeným baranom a tak sme troška pooslavovali.

8.5.05
Všetci sme v BC a venujeme sa osobnej hygiene.

9.5.05
Všetci sme v BC

10.5.05
Spolu s našou dvojicou šerpou a fotografom National Geographic Marekom Arcimowiczom sa presúvame do ABC. Šerpovia vynášajú benzínový varič, pretože naše zásoby plynových kartuší sa povážlivo zmenšuje a mámeich už kriticky málo.

11.5.05
Ráno som si trocha prispal a tak sa z predsunutého základného tábora ( ABC ) pohýnam do tábora č.1, ktorý leží vo výške 6150 metrov až o siedmej hodine. Marek Arcimowicz ostáva v ABC. Do rána pripadlo asi 20 cm čerstvého snehu, trocha sa začínam boriť.

Asi tak za hodinu cítim, že sa niečo so mnou začína diať. Nohy a ruky mi začínajú neprirodzene oťažievať. Moje niekoľkodňové zdravotné problémy s pred niekoľkých sa začínajú nepríjemne odrážať na mojej momentálnej výkonnosti. S ťažkým srdcom a so slzami na krajíčku sa otáčam späť do ABC. Len moja manželka Katka vie ako sa v tejto chvíli cítim. Na pár minút som sa s ňou cez satelit spojil.

Viem, že budem musieť zísť až do základné tábora ( BC ) a tým pádom už na Annapurne končím. S mojim rozhodnutím informujem Piotra Pustelnika, ktorý práve prichádza do ABC. Šerpovia, ktorí vyrazili dve hodiny za mnou do tábora č.1 dochádzajú tam až večer o deviatej. Dnes im to trvalo neprirodzene dlho, až dvanásť hodín namiesto zvyklých šiestich. Hlboký sneh ich značne zdržoval.

Toto je už moja piata expedícia na osmtisícovku a tak viem, že je rozumnejšie sa aj pri najmenšom náznaku zdravotných problémov otočiť do nižšej výšky ako riskovať nejaký vážnejší problém.

Do BC prichádzam až o siedmej večer totálne vyčerpaný. Doktor sa mi snaží vysvetliť, že ak sa organizmus zaoberal pred pár dňami určitými zdravotnými problémami, tak zbytok tela neregeneroval tak ako mal a telo jednoducho „vypovedalo službu“.

12.5.05
Ráno sa cítim ako keby som mal chrípku ( tu ale nemám ). Ráno z ABC vychádzajú Piotrovia, Martin a Marek. Šerpovia v 1T oddychujú. Až na Mareka, ktorý sa vrátil späť do ABC Sú všetci V 1T.

Na diskusii na www.8000.sk sa vyskytla správa o tragédii slovenskej výpravy na Cho Oyu ( dúfam, že to nie je pravda )

13.5.05
Piotr Pustelnik, Piotr Morawski, Marcin Miotk a šerpa Rita sa presunuli do 2T vo výške 6900 metrov. Jeden zo stanov bol totálne zasypaný a tak ho museli vykopávať. Z dôvodu otvorenia sa trhlín v serakovom poli museli trocha pozmeniť výstupovú trasu.

14.5.05
Po veľmi chladnej a veternej noci sa štvorica rozhodla, že si spravia oddychový deň. Počas celého dňa je nepríjemne chladno, veterný skoro s nulovou viditeľnosťou. Z BC im hlásim prognózy počasia na najbližšie dni, ktoré dostávame cez satelit. Nie je moc optimistická, ale chlapci v 2T sú rozhodnutý zajtra vyraziť hore a postaviť stan 3T, ktorý by mal byť iba bivakovací.

15.5.05
Ráno síce trocha neskôr ako plánovali sa štvorica v zložení Piotr Pustelnik, Piotr Morawski, Marcin Miotk a Šerpa Rita o deviatej hodine pohla smerom hore. Po veľmi chladnom dni sa až po zotmení podarilo Piotrovi Morawskemu preliezť najťažší skalný úsek. O deviatej hodine sa štvorici nepodarilo najať žiadne miesto na postavenie bivakovacieho stanu a tak sa radšej vracajú do druhého tábora. Do tábora sa dostávajú až o druhej hodine po polnoci.

16.5.05
Po vyčerpávajúcom predchádzajúcom dni sa štvorica rozhodla pre ďalší oddychový deň. Ale vo výške 6900 metrov sa veľmi ťažko hovorí o oddychu … Prognóza na ďalšie dni je vcelku optimistická, ale keď k večeru vo vyše 5-6000 metrov je regulárna búrka.

17.5.05
Ráno sa rozhodol Marcin rozhodol že zostúpi ž do základného tábora. Už mal toho evidentne dosť. Piotrovia začali vystupovať. Asi tak po dvoch hodinách sa predchádzajúce dni silne podpísali pod momentálnu výkonnosť Piotra Pustelnika a po dohode s Piotrom Morawskim sa rozhodli ukončiť výstup a zostúpili až do prvého tábora. Všetkým je jasné, že týmto rozhodnutím sa skončila naša druhá expedícia na 10.najvyšší vrch sveta Annapurna v obrovskej štyri kilometre vysokej južnej stene.

21.5.05
Odchod z BC

Annapurnu 2005 podporili:
HOROLEZECKO EXPEDIČNÝ KLUB - ZÁHORIE & 8000.SK, s.r.o.